Začiatkom decembra sa na pôde Žilinskej univerzity uskutočnil seminár “Spoločne pre kariérový rozvoj žiakov”, ktorý organizovalo Centrum Euroguidance v spolupráci s Europe Direct Žilina. Seminár tematicky nadviazal na aktivity centra počas Týždňa kariéry zamerané na spoluprácu školy a rodičov v poradenskom procese a využívanie sietí pre zefektívnenie kariérovej výchovy žiakov. Seminára sa zúčastnilo vyše 50 poradcov zo škôl a poradenských centier.
Ako prvá na seminári vystúpila predsedníčka Asociácie výchovných poradcov a zároveň výchovná poradkyňa na základnej škole, Alžbeta Štofková Dianovská, ktorá predstavila svoju koncepciu “Sen o jednote medzi životom a prácou”. Vo svojom príspevku zdôraznila, že žiaci by mali byť už od raného veku pripravovaní na prevzatie zodpovednosti za svoje kariérové voľby. Kľúčom k tomu, aby sa stali aktívnymi účastníkmi rozhodovacieho procesu je poznať sám seba, svoje príležitosti, možnosti, ciele a motivácie.
Ak majú byť žiaci aktívnymi účastníkmi rozhodovacieho procesu
- musia sa na to pripravovať už počas 6. - 8. ročníka
Alžbeta Štofková Dianovská sa z pozície predsedníčky Asociácie výchovných poradcov zároveň vyslovila za potrebu prijatia národnej stratégie kariérovej výchovy, ktorá by upresnila, aké kariérové zručnosti má mať žiak na konci jednotlivých vzdelávacích cyklov a aký je spoločenský význam kariérovej výchovy. Spomenula príklady krajín ako Rumunsko, kde sa začali európske fondy investovať do vzdelávania poradcov na školách v kariérových témach namiesto investovania do infraštruktúry a pasívnych poradenských nástrojov. Ako príklad zavedenia systémového prístupu ku kariérovej výchove uviedla aj nedávno prijaté nariadenie v Poľsku, ktoré chápe profesijné poradenstvo ako kontinuálny proces začínajúci už v predškolskom veku, ktorý žiakov vedie k zodpovednému pristupovaniu k rozhodovaniu sa o budúcich vzdelávacích a kariérových príležitostiach. Nariadenie bolo podporené vydaním metodík pre školy, ako začleniť kariérovú výchovu do osnov.
Kariérovú výchovu v praxi slovenských základných škôl predstavila Eva Václavíková, výchovná poradkyňa s vyše 17 rokmi praxe, ktorá za najväčšie výzvy pri poskytovaní výchovného poradenstva na školách považuje jeho komplexnosť (od výchovných poradcov sa očakáva, že budú poskytovať pedagogické, psychologické, sociálne, psychoterapeutické či reedukačné služby), nedostatočnú časovú dotáciu na výkon tejto práce a vyťaženosť výchovných poradcov, ktorým často chýba metodické vedenie a možnosti ďalšieho vzdelávania.
So vzdelávaním výchovných poradcov na Slovensku má bohaté skúsenosti Lenka Matuszná z českej neziskovej organizácie EDUCA QUALITY. Na seminári predstavila iniciatívu z Libereckého kraja, ktorá spojila rôznych regionálnych aktérov, ktorým záleží na rozvoji kraja a zlepšovaní podmienok na trhu práce, do platformy Paktu zamestnanosti Libereckého kraja. Jedným z výsledkov tejto unikátnej spolupráce bolo vydanie publikácie “Kariérové poradenství: Shrnutí dosud realizovaných projektů v Libereckém kraji”. Lenka Matuszná na základe vlastnej skúsenosti zdôraznila, že kariérové poradenstvo na školách nemôže zabezpečovať len výchovný poradca, ale celý tím pedagógov. Poradenstvo sa podľa nej musí lepšie prepojiť so vzdelávaním.
Kariérové poradenstvo nemôže zabezpečovať len výchovný poradca, ale tím pedagógov.
Poradenstvo sa musí prepojiť so vzdelávaním.
Postrehy zo Slovenska a Česka doplnila o svoju medzinárodnú skúsenosť Silvie Pýchová z Centra kompetencí, ktorá v rámci svojho doktorandského štúdia strávila 2-mesačnú stáž na uznávanej fínskej University of Jyväskylä. Fínsky školský poradenský systém sa podľa nej od Slovenska a Česka líši svojou komplexnosťou, vzájomnou prepojenosťou aktérov a jasne definovanými cieľmi vzdelávania. Kariérová výchova sa vo Fínsku nesústreďuje len na rozvoj kariérových zručností žiakov, jej ultimátnym cieľom je blaho človeka (angl. well-being), to znamená šťastné, spokojné a vyrovnané deti. Na školách pôsobia tzv. ‘well-being groups’, ktorých členmi sú okrem poradcov napríklad aj riaditeľ, špeciálny pedagóg, psychológ či zdravotník. Hlavnou zásadou je, že o žiakovi sa nikdy nejedná bez neho.
Kariérové poradenstvo a kariérová výchova sa vo Fínsku neobmedzuje len na rozvoj kariérových zručností žiakov, jej ultimátnym cieľom je blaho človeka, to znamená šťastné, spokojné a vyrovnané deti.
Plenárnu časť seminára uzavrela Martina Milotová z brnianskej organizácie Centrum vzdělávání všem, ktorá prezentovala regionálny projekt KAPODAV v Jihomoravskom kraji s kľúčovou aktivitou ‘Zvyšování profesních kompetencí pedagogů realizujících kariérové poradenství’. V rámci aktivity poskytujú zapojeným učiteľom skupinové tematické stretnutia, individuálne konzultácie s mentormi, modelové programy pre žiakov a materiály pre realizáciu kariérového poradenstva na školách. Centrum vzdělávaní všem vytvorilo vďaka finančnej podpore Juhomoravského kraja aj nápadité video „Jak vybrat školu“, ktoré môže poslúžiť kariérovým poradcom a žiakom ako užitočná pomôcka. Na záver Martina Milotová dodala, že aj keď kariéroví poradcovia zväčša nemajú kapacitu na individuálne poradenstvo, mali by poznať dostupné zdroje a siete, na ktoré môžu žiakov odkázať.
Kamila Bolfová z Info Kariéry v Plzni predstavila v poobednom workshope svoj pohľad na kariérové poradenstvo inšpirovaný sociálnou antropológiou. Proces výberu strednej školy a rozhodovania sa o budúcej profesijnej dráhe chápe ako jeden z možných prechodových rituálov, ktoré v tradičných kultúrach zohrávali vo vývine mladých ľudí kľúčovú úlohu pri prechode dospelosti. Prostredníctvom analógie s takýmito kultúrami poukázala na dôležitosť dostatočnej slobody a priestoru pre samostatnosť, ale tiež podpory starších a nachádzania vzorov v tomto zásadnom životnom období. V diskusii vyvstala tiež otázka, či by sa väčšou uvoľnenosťou a menším tlakom na správnosť rozhodnutia pri prístupe k výberu strednej školy nesňala časť bremena z pliec mladých ľudí a ich rodičov a či by to paradoxne neprinieslo lepšie výsledky. Workshop neponúkal jednoznačné odpovede, ale otváral témy na individuálnu reflexiu každého poradcu, ktorý vidí v kariérovom poradenstve viac než len priraďovanie „správnych“ povolaní.
Na seminári „Spoločne pre kariérový žiakov“ sa prezentovala tuzemská i zahraničná prax v poskytovaní kariérovej výchovy na školách. Aj napriek tomu, že jednotliví prezentujúci boli z rôznych krajín alebo zastupovali rôzne typy organizácií, jednotnou témou všetkých vstupov bol význam spolupráce, či už vo forme spolupráce poradcov s rodičmi, spolupráce pedagogických zamestnancov v rámci školy alebo spolupráce regionálnych aktérov, ktorým záleží na tom, aby boli žiaci systematicky pripravovaní na dôležité rozhodnutia, ktoré ich v budúcnosti čakajú.
